9. kolo
OŠK Lutila - OŠK Stará Kremnička 2:0 (1:0)
Do zápasu nastúpili oba tímy svižne, s túžbou získať body. V prvom polčase bola hra viac - menej vyrovnaná, aj keď zo začiatku sa do útoku tlačili viac domáci ako hostia. Kremničkári však tento tlak ustáli a začali podkurovať domácej obrane. Zahodili niekoľko šancí a potom sa opäť ukázalo staré známe - Nedáš, dostaneš. Hostia nechali domáci hráčovi dosť času na zaujatie vhodnej streleckej pozície a ten, nikým atakovaný, mal dosť času na peknú strelu, ktorou nedal Filipovi Mezeiovi v bráne žiadnu šancu.
Hostí tento gól nezlomil a po prestávke zatlačili domácich. Hralo sa viac na lutilskej strane,než na kremničkárskej. Škoda, že niekoľko sľubných príležitostí nedokázali kremničkári premeniť na gól a naopak, inkasovali druhý, 5 minút pred koncom zápasu. Je to naozaj škoda, pretože remíza by tomuto zápasu svedčila viac. Bez streleného gólu sa však zvíťaziť nedá a hostia by ho pravdepodobne nedali ani keby sa hralo týždeň.
A ešte niekoľko osobných postrehov - obrovská chvála pre postranných rozhodcov, ktorí sa nebáli odmávať ofsajd a Lutile neuznať dva góly. O čosi ťažšie srdce mám na hlavného, ktorý síce pískal rovnako na oboch stranách, ale po minulotýždňovej neodpískanej penalte v zápase proti Lovči sa situácia zopakovala aj za stavu 1:0 v Lutile. Myslím, že nie je dôležité pískať na oboch stranách, ale zakroky oboch strán posudzovať rovnako citlivo.
A druhá vec, chalani dúfam, že tontokrát sa vám konečne otvoria oči. Ak niektorí aj pili, pred zápasom to na nich nebolo vidieť a VÁŠ výkon bol vynikajúci. Hrali ste, behali, bojovali. Hra bola dobrá, dokázali sme na Lutilu zatlačiť a k úplnej spokojnosti chýbal len gól. Verím, že si to konečne uvedomíte a uveríte mi, že vy patríte do prvej triedy a máte na to, aby ste boli konkurenciou každému tímu, tak ako to bolo aj v Lutile. Za predvedenú hru vás chválim a nepoviem slovko kritiky. A pre teba Filip - čo si mal chytiť si chytil. Podal si dobrý výkon a rovnako nemám slovko kritiky na teba.
Všetkým čo ste boli na zápase ďakujem, pretože to bol konečne zápas, na ktorý sa dalo pozerať.
Marcel Pobežka, tréner